Vieme, kto sme? Sme „veľkí gladiátori 21. storočia“, ktorým tlieskajú a povzbudzujú ich k lepším výkonom. Sme bytosti, ktoré iba bojujú, aby prežili. A my sa oháňame s dajakou istotou? Tento mylný a bohužiaľ veľmi frekventovaný pocit nám denne blúdi v hlavách, ktorý v skutočnosti predstavuje len kombináciu strachu so štipkou nádeje. Jeden týždeň nám všetkým dokazuje, že život je ako rýchlik, z ktorého keď sa pozrieme vidíme nejasný svet, ktorý je pritom plný farieb, šťastia a slobody. Je to veľký časový úsek, ktorého majiteľmi nie sme my. Sme moderní otroci spiaci s verným priateľom notebookom a služobným telefónom, ktorý sledujeme viac ako naše (ne)vlastné dieťa. Takže....?
A čo napríklad naše pracovisko? Je to len moderná americká aréna zvaná „open space“, plná ďalších bojovníkov snažiacich sa o úspech. V tomto hniezde, v ktorom panuje hlad si navzájom vidíme do úst a uši sú viackrát nútené počúvať konečne účinné diéty a intímnosti z víkendových žúriek. Sme nahnevaní a navonok pokojní ako vlci prezlečení za mierumilovné koaly, ktoré sa jedného dňa spustia z tohto stromu „šťastia“ a už nikdy viac nevylezú. Vkladáme si do úst nedeľný koláč a pritom rozmýšľame o ďalších bojových technikách, ktoré dokážu nášmu tvorcovi, obchodníkovi s bielym IQ a EQ mäsom, že my sme tí najlepší gladiátorčekovia v širokom okolí.
Ďakujem neprosím !
Nie je gladiátor ako gladiátor..... „My name is Maximus“ - a ty si kto?